Význam probiotík pre imunitný systém

Probiotiká a imunitný systém

Črevná mikroflóra alebo ekosystém mikroorganizmov, ktoré žijú v tráviacom trakte, má pre ľudské zdravie niekoľko dôležitých úloh. Mikroflóra je tvorená širokým spektrom mikróbov – vrátane baktérií, plesní, kvasiniek a archeónov1 – a má množstvo užitočných funkcií, od podpory trávenia potravy až po podporu funkcií imunitného systému.2  

Predpokladá sa, že až 70-80% buniek a štruktúr imunitného systému sa nachádza v črevnom systéme (sliznici).3 Nie je to až tak prekvapivé, ak si uvedomíme, že vďaka príjmu potravy je tráviaci trakt hlavnou vstupnou bránou pre patogénne mikroorganizmy.3 Tráviaci systém sa každý deň stretáva s množstvom vonkajších mikroorganizmov ako sú kvasinky, baktérie a vírusy, z ktorých niektoré môžu byť nebezpečné pre zdravie.3,4

V ľudských črevách sa nachádza vrstva buniek, ktoré vytvárajú bariéru medzi telom a škodlivými mikroorganizmami. Úlohou tejto vrstvy je živinám z potravy povoliť vstúpiť do krvného obehu, no zároveň zabrániť preniknutiu škodlivých organizmov. Epiteliálna bariéra je vždy „v pohotovosti“ a vyhľadáva nebezpečné patogény, no súčasne je opatrná a neblokuje alebo neeliminuje užitočné živiny. Naopak, ak je imunitný systém príliš reaktívny a „napáda“ telu vlastné bunky, môže spôsobiť autoimunitné ochorenia5, ako napr. syndróm dráždivého čreva (IBD).

Užitočné baktérie môžu podporiť funkciu imunitného systému  

Probiotiká – alebo užitočné baktérie v črevnej mikroflóre – môžu podporiť funkciu tejto bariéry, zvýšiť produkciu ochranného hlienu a taktiež regulovať signálne dráhy pre imunitnú odpoveď.6 Okrem toho probiotické baktérie môžu potenciálne ochraňovať zdravie človeka tým, že zamedzia patogénnym organizmom prístup k živinám7 alebo vytvoria látky, ktoré škodlivé baktérie zneškodnia.

Klinická skúška, skúmajúca infekcie dýchacích ciest, ukázala, že u vysokoškolských študentov, ktorí užívali doplnky s probiotikami, ochorenie trvalo kratšie. Okrem toho závažnosť infekcií bola o 34% nižšia v porovnaní so skupinou, ktorá užívala placebo.8

Malé deti a imunitný systém  

Probiotiká, a najmä bifidobaktérie, zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo vývoji a dozrievaní imunitného systému malých detí.9 Alergie sú výsledkom neprimeranej reakcie imunitného systému na neškodné podnety. V súčasnosti približne 20% svetovej populácie trpí nejakou formou alergického ochorenia. A ich výskyt sa zjavne zvyšuje. V USA sa v období 1980-2000 výskyt detskej astmy zvýšil o 50%.10 Objavili sa teórie, že narušenie črevnej mikroflóry v rannom veku môže mať za následok vyšší výskyt alergických ochorení u detí.11 Je predpoklad, že tráviaci systém detí v priemyselných krajinách obsahuje menej laktobacilov a bifidobaktérií v porovnaní s deťmi z menej rozvinutých krajín, kde je výskyt alergických ochorení nižší.10 Preto sa aj predpokladá, že dopĺňanie probiotík v rannom veku môže pomôcť predchádzať vzniku a prejavu niektorých alergických ochorení.12

                                                      


1 Ursell L, et al.  Nutr Rev. 2012;70(1):S38-S44
2 Ciorba MA. Clin Gastroent Hepatol. 2012;10:960-968
3 Vighi G, et al. Clin and Exper Immunol. 2008;53(1):3-6
4 Tanoue T, Umesaki Y and Honda K. Gut Microbes. 2010:1:4;224-233
5 Harvard Health. ‘A Promising New Approach to Autoimmune Diseases.’ K dispozícii na: https://hms.harvard.edu/news/promising-new-approach-autoimmune-diseases Stránka navštívená 3.10.2018.
6 Thomas C & Versalovic J. Gut Microbes. 2010;1(3);148-163
7 Travers M, et al. J Parasitology Res. 2011, Art.ID 610769. doi:10.1155/2011/610769
8 Smith TJ, et ali Br.J.Nutr. 2013;109:1999-2007.
9 Houghteling PD & Walker WA. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2015;60(3):294-307
10 Michail S. All, Asth & Clin Immunol. 2009;5:5.DOI: 10.1186/1710-1492-5-5
11 Azad M, et al. BMJ. 2013;347:f6471
12 Enomoto T, et al. Allergology Int. 2014;63:575-585